V poslednom období zaznamenávajú optické vláknové senzory a iné fotonické senzory veľký rozmach a rozvoj technológií umožňuje ich nasadzovanie do rôznych aplikácií, kde nahrádzajú klasické senzory, alebo vytvárajú inovatívne/polyfunkčné možnosti merania, ktoré nie je možné vykonávať klasickými senzormi. V oblasti telekomunikácií došlo k významnému rozšíreniu využitia optických vlákien, boli konštruované nové typy detektorov s excelentnými vlastnosťami, sú vyvíjané nové typy zdrojov koherentného a nekoherentného žiarenia, ktoré umožnili intenzívny rozvoj a zdokonaľovanie komunikačného prepojenia celého sveta. V prípade optických vláknových senzorov je situácia podobná, avšak na základe technologických možností a znalostí posunutá o niekoľko rokov, čím sa v súčasnosti otvára nový priestor pre ich rozvoj a nasadenie v najrôznejších odvetiach. Na základe globálnych metodík a sledovaním vývoja predaja a implementácie fotonických senzorov vidíme, že ich počet a predaj zásadným spôsobom rastie. Je nepopierateľné, že všetky typy fotonických senzorov sú stále vo väčšej miere nasadzované do rôznych odvetví a to vedie k ich neustálemu zdokonaľovaniu.
Pretože rozvoj optických komunikácií viedol k masovej produkcii vlákien, zdrojov, detektorov a ďalších aktívnych a pasívnych prvkov fotonických komunikačných sietí, bola vytvorená silná báza pre aplikácie fotonických senzorov. Jednou z hlavných podmienok pritom je, že technická verejnosť dnes chápe optické komunikácie ako synonymum pre rýchlé a spoľahlivé dátové prenosy a tieto vlastnosti (hlavne spoľahlivosť, imunita voči EMC) prechádzajú na fotonické senzory. Svojimi výhodami ukazujú v mnohých oblastiach prevahu nad konvenčnými elektronickými senzormi, hlavne čo sa týka využitia na väčšie vzdialenosti. Od distribuovaných real-time meraní integrity stavieb a kritických infraštruktúr až po bezkontaktné meranie teploty. Samotné konfigurácie senzorov sú však neustále zdokonaľované podľa najnovších potrieb trhu a výsledkov práce v laboratóriách. Pri bežnom telekomunikačnom využití je snaha o potlačenie lineárnych a nelineárnych javov najmä pri prenosoch na veľké vzdialenosti najmä pri naviazaní vysokého výkonu do optického vlákna. Na druhej strane pri využití optického vlákna ako senzor (napríklad distribuovaný senzor vonkajších podnetov) sa pozornosť upriamuje práve na nelineárnu oblasť, keďže práve tieto javy poskytujú zmerateľnú zmenu niektorých z veličín svetla vedeného, či odrazeného vo vlákne. Všeobecne je možné povedať, že vo fotonických komunikáciách dochádza zámerne k minimalizácii vonkajších vplyvov na optický kanál, ale naopak vo vláknových optických senzoroch sú tieto vonkajšie vplyvy uprednostňované. Jedným z možných dôsledkov je potenciál využívať jedno optické vlákno ako pre komunikáciu, tak pre monitorovanie vonkajšieho prostredia, ktorým optické vlákno prechádza. Aj vďaka pokroku v posledných desiatkach rokov na tomto poli sú moderné stavby či kritické infraštruktúry často stále viac v dnešnej dobe vybavované práve optickými distribuovanými senzormi, ktoré umožňujú sledovanie zmien parametrov pozdĺž celej ich dĺžky. S optickými distribuovanými a kvázi-distribuovanými senzormi sa počíta aj pri monitorovaní potrubí, či sledovaní a zabezpečovaní určitých objektov alebo hraníc na dlhé vzdialenosti. Veľkou a nemenej populárnou kategóriou senzorov sú senzory, kde sa zmena parametrov svetla neodohráva priamo vo vlákne. Tieto senzory využívajú ďalšie javy vplývajúce na vedenie svetla, ktorých počet je vo všeobecností menší ako v prípade elektrických senzorov.
Optické vlákno má vo všeobecnosti jemnejšiu štruktúru ako metalické vedenie prenášajúce elektrický signál a je tiež omnoho ľahšie. Preto sú optické vláknové senzory menšie, ľahšie a je možné ich jednoducho začleňovať do rôznych funkčných štruktúr. Fakt, že optické vlákno je nevodivé, je s obrovskou výhodou využívaný v medicínskych, leteckých alebo vesmírnych aplikáciách a v energetike. Senzor zviazaný s monitorovacím systémom je úplne elektricky izolovaný od riadiacich elektronických obvodov. Napr. v medicíne potom pacient nepodstupuje riziko zásahu elektrickým prúdom. V letectve a vesmírnych aplikáciách fotonické senzory umožňujú bezpečnejšie a spoľahlivejšie možnosti snímania rôznych fyzikálnych veličín, kde by konvenčné elektrické senzory nemohli vykonávať tieto merania. Navyše optické vlákno sa dá jednoducho sterilizovať bežne využívanými postupmi. V energetike zase optické vlákno nepripúšťa prienik napätí a prúdov z výkonových monitorovaných častí do meracej elektroniky. Podobné závery je možné použiť v prípade optických vláknových senzorov pre železničnú dopravu, kde odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu je jedným z kľúčových požiadaviek. Predovšetkým častou bariérou pre vstup nových optických vláknových senzorov na trh je nedostatok štandardov. Priestor producentov optických vláknových senzorov a systémov je v súčasnosti fragmentovaný. Preto existuje značná rôznorodosť v dizajne a čo je horšie i v špecifikácii parametrov konkrétneho senzora od výrobcu k výrobcovi. Tento fakt je značne limitujúcim prvkom rozvoja optických vláknových senzorov a systémov obmedzujúci široké možnosti využitia pre predpokladané aplikácie, ktoré sa núkajú na základe unikátnych vlastností optických vláknových senzorov. Predmetom riešenia projektu je výskum v oblasti vláknových senzorov s požadovanými parametrami pre široké spektrum aplikácií na základe návrhu a realizácie vláknových senzorov na báze progresívnych materiálov. Dôjde k vytvoreniu možností pre využitie vláknových senzorov pre aplikácie, ktoré boli limitované nedostatočnou ponukou vláknových senzorov s požadovanými vlastnosťami. Výsledok riešenia projektu bude spočívať v príprave ekonomicky prijateľných vláknových senzorov s presnou špecifikáciou, čím sa umožní rozšíriť aplikácie meraní pomocou týchto senzorov a následne umožní v globálnom meradle znižovanie nákladovosti na nasadzovanie systémov na báze meraní pomocou optických vláknových senzorov v praxi. Riešiteľský kolektív má priame skúsenosti s vybranými aplikáciami vláknových senzorov pre energetické aplikácie, medicínske aplikácie, aplikácie v železničnej doprave a má skúsenosti so starnutím vláknových senzorických systémov a vytváraním nových unikátnych konštrukcií.