![\"\"](\"https:\/\/optosense.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/11\/image.png\")
V\u00fdvoj predaja fotonick\u00fdch senzorov a\u00a0predikcia v\u00fdvoja z\u00a0glob\u00e1lneho h\u013eadiska (zdroj: 2019 Distributed and Single Point Fiber Optic Sensing Systems Forecast – A Photonic Sensor Consortium Market Survey Report & Aghiad Khadour and Julien Waeytens. M, Eco-Efficient Repair and Rehabilitation of Concrete Infrastructures, chapter „Monitoring of concrete structures with optical fiber sensors“, Woodhead Publishing Series in Civil and Structural Engineering, 2018, Pages 97-121. DOI: 10.1016\/B978-0-08-102181-1.00005-8.)<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n\n
Preto\u017ee rozvoj optick\u00fdch komunik\u00e1ci\u00ed viedol k masovej produkcii vl\u00e1kien, zdrojov, detektorov a \u010fal\u0161\u00edch akt\u00edvnych a pas\u00edvnych prvkov fotonick\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch siet\u00ed, bola vytvoren\u00e1 siln\u00e1 b\u00e1za pre aplik\u00e1cie fotonick\u00fdch senzorov. Jednou z hlavn\u00fdch podmienok pritom je, \u017ee technick\u00e1 verejnos\u0165 dnes ch\u00e1pe optick\u00e9 komunik\u00e1cie ako synonymum pre r\u00fdchl\u00e9 a spo\u013eahliv\u00e9 d\u00e1tov\u00e9 prenosy a tieto vlastnosti (hlavne spo\u013eahlivos\u0165, imunita vo\u010di EMC) prech\u00e1dzaj\u00fa na fotonick\u00e9 senzory. Svojimi v\u00fdhodami ukazuj\u00fa v mnoh\u00fdch oblastiach prevahu nad konven\u010dn\u00fdmi elektronick\u00fdmi senzormi, hlavne \u010do sa t\u00fdka vyu\u017eitia na v\u00e4\u010d\u0161ie vzdialenosti. Od distribuovan\u00fdch real-time meran\u00ed integrity stavieb a kritick\u00fdch infra\u0161trukt\u00far a\u017e po bezkontaktn\u00e9 meranie teploty. Samotn\u00e9 konfigur\u00e1cie senzorov s\u00fa v\u0161ak neust\u00e1le zdokona\u013eovan\u00e9 pod\u013ea najnov\u0161\u00edch potrieb trhu a v\u00fdsledkov pr\u00e1ce v laborat\u00f3ri\u00e1ch. Pri be\u017enom telekomunika\u010dnom vyu\u017eit\u00ed je snaha o potla\u010denie line\u00e1rnych a neline\u00e1rnych javov najm\u00e4 pri prenosoch na ve\u013ek\u00e9 vzdialenosti najm\u00e4 pri naviazan\u00ed vysok\u00e9ho v\u00fdkonu do optick\u00e9ho vl\u00e1kna. Na druhej strane pri vyu\u017eit\u00ed optick\u00e9ho vl\u00e1kna ako senzor (napr\u00edklad distribuovan\u00fd senzor vonkaj\u0161\u00edch podnetov) sa pozornos\u0165 upriamuje pr\u00e1ve na neline\u00e1rnu oblas\u0165, ke\u010f\u017ee pr\u00e1ve tieto javy poskytuj\u00fa zmerate\u013en\u00fa zmenu niektor\u00fdch z veli\u010d\u00edn svetla veden\u00e9ho, \u010di odrazen\u00e9ho vo vl\u00e1kne. V\u0161eobecne je mo\u017en\u00e9 poveda\u0165, \u017ee vo fotonick\u00fdch komunik\u00e1ci\u00e1ch doch\u00e1dza z\u00e1merne k minimaliz\u00e1cii vonkaj\u0161\u00edch vplyvov na optick\u00fd kan\u00e1l, ale naopak vo vl\u00e1knov\u00fdch optick\u00fdch senzoroch s\u00fa tieto vonkaj\u0161ie vplyvy uprednost\u0148ovan\u00e9. Jedn\u00fdm z mo\u017en\u00fdch d\u00f4sledkov je potenci\u00e1l vyu\u017e\u00edva\u0165 jedno optick\u00e9 vl\u00e1kno ako pre komunik\u00e1ciu, tak pre monitorovanie vonkaj\u0161ieho prostredia, ktor\u00fdm optick\u00e9 vl\u00e1kno prech\u00e1dza. Aj v\u010faka pokroku v posledn\u00fdch desiatkach rokov na tomto poli s\u00fa modern\u00e9 stavby \u010di kritick\u00e9 infra\u0161trukt\u00fary \u010dasto st\u00e1le viac v dne\u0161nej dobe vybavovan\u00e9 pr\u00e1ve optick\u00fdmi distribuovan\u00fdmi senzormi, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa sledovanie zmien parametrov pozd\u013a\u017e celej ich d\u013a\u017eky. S optick\u00fdmi distribuovan\u00fdmi a kv\u00e1zi-distribuovan\u00fdmi senzormi sa po\u010d\u00edta aj pri monitorovan\u00ed potrub\u00ed, \u010di sledovan\u00ed a zabezpe\u010dovan\u00ed ur\u010dit\u00fdch objektov alebo hran\u00edc na dlh\u00e9 vzdialenosti. Ve\u013ekou a nemenej popul\u00e1rnou kateg\u00f3riou senzorov s\u00fa senzory, kde sa zmena parametrov svetla neodohr\u00e1va priamo vo vl\u00e1kne. Tieto senzory vyu\u017e\u00edvaj\u00fa \u010fal\u0161ie javy vpl\u00fdvaj\u00face na vedenie svetla, ktor\u00fdch po\u010det je vo v\u0161eobecnost\u00ed men\u0161\u00ed ako v pr\u00edpade elektrick\u00fdch senzorov.<\/p>\n\n\n\n
Optick\u00e9 vl\u00e1kno m\u00e1 vo v\u0161eobecnosti jemnej\u0161iu \u0161trukt\u00faru ako metalick\u00e9 vedenie pren\u00e1\u0161aj\u00face elektrick\u00fd sign\u00e1l a je tie\u017e omnoho \u013eah\u0161ie. Preto s\u00fa optick\u00e9 vl\u00e1knov\u00e9 senzory men\u0161ie, \u013eah\u0161ie a je mo\u017en\u00e9 ich jednoducho za\u010dle\u0148ova\u0165 do r\u00f4znych funk\u010dn\u00fdch \u0161trukt\u00far. Fakt, \u017ee optick\u00e9 vl\u00e1kno je nevodiv\u00e9, je s obrovskou v\u00fdhodou vyu\u017e\u00edvan\u00fd v medic\u00ednskych, leteck\u00fdch alebo vesm\u00edrnych aplik\u00e1ci\u00e1ch a v energetike. Senzor zviazan\u00fd s monitorovac\u00edm syst\u00e9mom je \u00faplne elektricky izolovan\u00fd od riadiacich elektronick\u00fdch obvodov. Napr. v medic\u00edne potom pacient nepodstupuje riziko z\u00e1sahu elektrick\u00fdm pr\u00fadom. V letectve a vesm\u00edrnych aplik\u00e1ci\u00e1ch fotonick\u00e9 senzory umo\u017e\u0148uj\u00fa bezpe\u010dnej\u0161ie a spo\u013eahlivej\u0161ie mo\u017enosti sn\u00edmania r\u00f4znych fyzik\u00e1lnych veli\u010d\u00edn, kde by konven\u010dn\u00e9 elektrick\u00e9 senzory nemohli vykon\u00e1va\u0165 tieto merania. Navy\u0161e optick\u00e9 vl\u00e1kno sa d\u00e1 jednoducho sterilizova\u0165 be\u017ene vyu\u017e\u00edvan\u00fdmi postupmi. V energetike zase optick\u00e9 vl\u00e1kno neprip\u00fa\u0161\u0165a prienik nap\u00e4t\u00ed a pr\u00fadov z v\u00fdkonov\u00fdch monitorovan\u00fdch \u010dast\u00ed do meracej elektroniky. Podobn\u00e9 z\u00e1very je mo\u017en\u00e9 pou\u017ei\u0165 v pr\u00edpade optick\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov pre \u017eelezni\u010dn\u00fa dopravu, kde odolnos\u0165 proti elektromagnetick\u00e9mu ru\u0161eniu je jedn\u00fdm z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch po\u017eiadaviek. Predov\u0161etk\u00fdm \u010dastou bari\u00e9rou pre vstup nov\u00fdch optick\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov na trh je nedostatok \u0161tandardov. Priestor producentov optick\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov a syst\u00e9mov je v s\u00fa\u010dasnosti fragmentovan\u00fd. Preto existuje zna\u010dn\u00e1 r\u00f4znorodos\u0165 v dizajne a \u010do je hor\u0161ie i v \u0161pecifik\u00e1cii parametrov konkr\u00e9tneho senzora od v\u00fdrobcu k v\u00fdrobcovi. Tento fakt je zna\u010dne limituj\u00facim prvkom rozvoja optick\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov a syst\u00e9mov obmedzuj\u00faci \u0161irok\u00e9 mo\u017enosti vyu\u017eitia pre predpokladan\u00e9 aplik\u00e1cie, ktor\u00e9 sa n\u00fakaj\u00fa na z\u00e1klade unik\u00e1tnych vlastnost\u00ed optick\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov. Predmetom rie\u0161enia projektu je v\u00fdskum v oblasti vl\u00e1knov\u00fdch senzorov s po\u017eadovan\u00fdmi parametrami pre \u0161irok\u00e9 spektrum aplik\u00e1ci\u00ed na z\u00e1klade n\u00e1vrhu a realiz\u00e1cie vl\u00e1knov\u00fdch senzorov na b\u00e1ze progres\u00edvnych materi\u00e1lov. D\u00f4jde k vytvoreniu mo\u017enost\u00ed pre vyu\u017eitie vl\u00e1knov\u00fdch senzorov pre aplik\u00e1cie, ktor\u00e9 boli limitovan\u00e9 nedostato\u010dnou ponukou vl\u00e1knov\u00fdch senzorov s po\u017eadovan\u00fdmi vlastnos\u0165ami. V\u00fdsledok rie\u0161enia projektu bude spo\u010d\u00edva\u0165 v pr\u00edprave ekonomicky prijate\u013en\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov s presnou \u0161pecifik\u00e1ciou, \u010d\u00edm sa umo\u017en\u00ed roz\u0161\u00edri\u0165 aplik\u00e1cie meran\u00ed pomocou t\u00fdchto senzorov a n\u00e1sledne umo\u017en\u00ed v glob\u00e1lnom meradle zni\u017eovanie n\u00e1kladovosti na nasadzovanie syst\u00e9mov na b\u00e1ze meran\u00ed pomocou optick\u00fdch vl\u00e1knov\u00fdch senzorov v praxi. Rie\u0161ite\u013esk\u00fd kolekt\u00edv m\u00e1 priame sk\u00fasenosti s vybran\u00fdmi aplik\u00e1ciami vl\u00e1knov\u00fdch senzorov pre energetick\u00e9 aplik\u00e1cie, medic\u00ednske aplik\u00e1cie, aplik\u00e1cie v \u017eelezni\u010dnej doprave a m\u00e1 sk\u00fasenosti so starnut\u00edm vl\u00e1knov\u00fdch senzorick\u00fdch syst\u00e9mov a vytv\u00e1ran\u00edm nov\u00fdch unik\u00e1tnych kon\u0161trukci\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V\u00a0poslednom obdob\u00ed zaznamen\u00e1vaj\u00fa optick\u00e9 vl\u00e1knov\u00e9 senzory a\u00a0in\u00e9 fotonick\u00e9 senzory ve\u013ek\u00fd rozmach a\u00a0rozvoj technol\u00f3gi\u00ed umo\u017e\u0148uje ich nasadzovanie do r\u00f4znych aplik\u00e1ci\u00ed, kde nahr\u00e1dzaj\u00fa klasick\u00e9 senzory, alebo vytv\u00e1raj\u00fa inovat\u00edvne\/polyfunk\u010dn\u00e9 mo\u017enosti merania, ktor\u00e9 nie je mo\u017en\u00e9 vykon\u00e1va\u0165 klasick\u00fdmi senzormi. V\u00a0oblasti telekomunik\u00e1ci\u00ed do\u0161lo k\u00a0v\u00fdznamn\u00e9mu roz\u0161\u00edreniu vyu\u017eitia optick\u00fdch vl\u00e1kien, boli kon\u0161truovan\u00e9 nov\u00e9 typy detektorov s\u00a0excelentn\u00fdmi vlastnos\u0165ami, s\u00fa vyv\u00edjan\u00e9 nov\u00e9 typy zdrojov … <\/p>\n